Komentá Tomáša Udiča

Je 04.06. 2024 , 06.06. 2024 o 9 hod. mám výsluch k návrhu prokuratora na predlženie lehoty väzby. V rámci svojej obhajoby som si pripravil aj toto:

Podľa § 76 ods. 3 Trestného poriadku ,,Predlžiť lehotu väzby možno len vtedy, ak bol návrh od prokuratora podani včas a ak nebolo možné pre obtiažnosť veci alebo z iných závažných dôvodov trestné stihanie skončiť a prepustením obvineného z väzby na slobodu hrozí, že bude zmarené alebo podstatne sťažené dosiahnutie účelu trestného konania. 

V tejto súvislosti zdôrazňujem, že od začiatku spolupracujem s OČTK, dobrovoľne poskytujem všetky dokumenty a informácie, sám dokonca žiadam a naháňam realizáciu úkono. Čo potvrdil aj sám Krajský súd v Prešove (KS)

Poukazujem opakovane na skutočnosť, že aj napriek vyslovenému názoru KS, kedy majú OČTK konať urýchlene, prípravné konanie neprebieha plynule, orgány činné v trestnom konaní nezabezpečujú potrebné dôkazy a nevykonávajú úkony s potrebnou rýchlosťou, a preto nie je možné hovoriť o tom, že by úkony boli vykonávané rýchlo a plynulo, tak akoto požadoval KS.

V predmetnej  veci nerealizujú nielen vyšetrovateľom a prokurátorom navrhované úkony, ale OČTK nerealizovali žiaden (okrem jednej konfronácie) z mnou navrhovaných dôkazov. 

Dokonca z mojej strany bol opakovane cestou môjho obhajcu podaný návrh na doplnenie dokazovania, pričom OČTK doteraz po takmer viac ako 5 mesiacoch nereflektovali na tieto moje návrhy, nezaujali k nim žiadne stanovisko a ako je vidieť v návrhu úkonov navrhovaných prokurátorom, nie je uvedený žiadne konkrétny dôkaz/úkon, ktorý navrhujem realizovať.

V zmysle II. ÚS 262/2016 právo obvineného na to, aby orgány činné v trestnom konaní

s rovnakou starostlivosťou objasňovali tak okolnosti svedčiace proti obvinenému, ako aj

okolnosti, ktoré svedčia v jeho prospech, a v oboch smeroch vykonávali dôkazy tak, aby umožnili súdu spravodlivé rozhodnutie, nemôže závisieť od toho, či je obvinený stíhaný väzobne alebo na slobode. Väzobné stíhanie obvineného nemôže mať za následok obmedzenie uvedeného práva s poukazom na povinnosť konať a rozhodovať vo väzobných veciach s osobitnou starostlivosťou a urýchlením.

Mám zato, že dôvody preventívnej väzby u mojej osoby už nie sú dané. Väzba ako

zabezpečovací inštitút nemá mať sankčnú povahu, ani výchovné poslanie a nesmie byť

prostriedkom ani na uľahčenie vyšetrovania, pričom má trvať len nevyhnutný čas. Trvám na tom, že v samotnom vyšetrovaní sa postupuje neefektívne. Dôkazy sú vykonávané sporadicky, s veľkým časovým odstupom, čím dochádza k hrubému porušovaniu

ustanovenia § 2 ods. 6 Tr. por. o povinnosti prednostného vybavovania väzobných vecí.

Vyšetrovateľ v uvedenej veci postupuje pomaly – k pokračovaniu výsluchu mojej osoby prišlo po viac ako 7 mesiacoch (t.j. posledný výsluch bol v októbri 2023) a výsluch sa vykonal až na základe mojich opakovaných žiadostí v mesiaci máj 2024. Zároveň mi do dnešného dňa ani takmer po roku mojej žiadosti nebol doručený výpis z bankových účtov mojich firiem, napriek viacerým urgenciám.

Opakovane poukazujem na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

publikovaného pod č. R 24/1999, že je nemysliteľné, aby sa lehota trvania väzby viackrát

predlžovala bez závažných dôvodov a bez toho, aby boli porušené moje ústavné práva ako práva obvineného na bezprieťahové, prednostné a urýchlené prerokovanie väzobnej veci. 

Ako som vyššie poukázal, návrh prokurátora neobsahuje závažné dôvody na predlženie väzby, konanie OČTK a súdov v mojej väzobnej veci – konajúcich liknavo a pomaly za porušovanie mojich ústavných práv, pričom toto porušovanie nemôže požívať právnu ochranu. 

Je zjavne v rozpore s mojimi ústavnými práva na spravodlivý proces, keď OČTK ani napriek

uplynutiu ďalšej 3 mesačnej lehoty nevykonalo žiaden z predtým plánovaných úkonov,

na podklade ktorých bola predlžená moja väzba! Táto skutočnosť a jednak vyššie

popísaný postup OČTK nemôže zakladať dôvodnosť predlženia mojej väzby.

Samotná existencia  vedených trestných stíhaní (proti mojej osobe) nemôže byť dostatočným podkladom pre preventívnu väzbu, pretože takýto názor by mohol viesť i k tomu, že orgány činné v trestnom konaní by si mohli účelovo „vyrobiť“ iné trestné stíhanie a tak umelo založiť väzobný dôvod podľa § 71 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku. 

Čo sa aj potvrdilo.

Zadováženie charakteristiky mojej osoby v zmysle bodu 8. návrhu

prokurátora si predĺženie väzby nevyžaduje, keďže z časového hľadiska ide o celkom

nenáročný úkon, tak ako to naznačil vo svojom rozhodnutí KS, t.j. že pri súčasnom stave

techniky, vnútorných evidenčných prostriedkoch štátu vyznieva až nepochopiteľne

požiadavka prokurátora zabezpečiť aktuálne záverečné správy, lustrácie a charakteristiky

na obvineného až v termíne do 30.06.2024. 

Z uvedeného jednoznačne vyplýva, že trestné vyšetrovanie neprebieha urýchlene a ide o

neprípustnú nečinnosť orgánov činných v trestnom konaní ako aj poukazujem na skutočnosť, že ani za tri mesiace od posledného rozhodnutia KS vo veci predlženia mojej väzby sa nič nezmenilo v rozsahu plánovaných úkonov, čo len potvrdzuje, že trestné vyšetrovanie neprebieha urýchlene.

Zároveň neexistoval a neexistuje žiaden závažný dôvod pre ktorý nebolo možné nerealizovať doteraz navrhované procesné úkony vyšetrovania, neexistovali žiadne prekážky a ani ja som ako obvinený nerobil žiadne obštrukcie, dokonca som sám žiadal opakovane o realizáciu niektorých procesných úkonov vyšetrovania.

                                                                                                                 Mgr. Tomáš Udič

PS: Krajský súd v Prešove Uznesenim zo dňa 05.06.2024 zrušil v celom rozsahu uznesenie Okresného súdu v Poprade.