Video:Viete Kedy stavať vianočný stromček a odkiaľ pochádza?

Vianočný stromček sa ako symbol Vianoc udomácnil na našom území až pomerne neskoro, pričom pôvodne pochádzal z nemeckých zemí. Tento zvyk si najprv osvojila šľachta v 17. storočí, následne sa rozšíril medzi mestské obyvateľstvo a ešte neskôr na vidiek. V niektorých oblastiach Slovenska bol stromček ešte v 30. rokoch 20. storočia novinkou. Vo veľkých meštianskych a šľachtických domoch boli stromčeky obrovské, zatiaľ čo vo vidieckych domácnostiach, kde bol priestor obmedzený, sa stromčeky zvyčajne zavesili na strop. V Bratislave bola tradíciou, že otec cestoval s deťmi do lesa po stromček na Štedrý deň, čím pomáhal mame pripraviť večeru. Stromček zdobili rodičia s deťmi alebo samotné deti až popoludní na Štedrý deň.

Prvé vianočné ozdoby boli zhotovované zo slamy, čo svedčilo o zručnosti dievčat a dostupnosti materiálu. V mestských dievčenských školách sa takéto ozdoby vyrábali z papiera alebo iných materiálov. Na vianočný stromček sa okrem ozdôb vešalo aj sušené ovocie. S časom získali popularitu salónky, pochádzajúce z Maďarska, pôvodne určené ako špecialita pre mešťanov, hoci pôvodne neboli zamýšľané ako vianočné ozdoby.

Na Štedrý deň prebiehali prípravy na štedrú večeru, vrátane pečenia domácich koláčov a vianočného kváskového chleba, ktorého cesto trebalo zarobiť už večer predtým a gazdinky vstávali o druhej ráno, aby ho stihli upiecť pred svitaním. Množstvo chleba záviselo od veľkosti rodiny. Tradícia určovala, že chlieb má byť upečený skôr, ako vyjde slnko. Stromček zdobil príbytky do Troch kráľov a bol v ten deň zdobený, pretože sa začínali fašiangy.

Redakcia spravodajstva PRESS.TV