Najviac úžerníkov evidujeme v najchudobnejšom rómskom gete v Trebišove. Podľa našich dostupných informácií PRESS.TV, na celej osade v ktorej žije najchudobnejšia a najväčšia rómska komunita, sú viac ako desiati úžerníci ktorí fungujú ako veľké ryby v gete. Majú za sebou svojich ľudí ktorí dokážu niekoho pre peniaze aj zabiť.
Je to začarovaný kruh a zapojení sú doň všetci, od úžerníkov cez poštových doručovateľov až po policajtov. V osade sa všetci poznajú podľa mena, vedia, kto a kedy dostane sociálne dávky. Dokonca im ich pomôžu vybaviť samotní úžerníci. Negramotní Rómovia majú perfektne vyplnené dokumenty a keď dávky dostanú, kompletne ich vyplatia úžerníkom.
Poštoví doručovatelia na vlastné oči vidia, ako prebieha vyberanie úžery. Počas vyplácania dávok bývajú nablízku aj policajti. Nik sa neozve, strach je veľký. Nejeden odvážlivec, ktorý vystúpil proti úžere, dostal tvrdú bitku.
Funguje úžera v každej osade?
Áno, a nielen v osade, ale aj na košickom sídlisku Luník IX, kde presne poznajú mená úžerníkov. Každý vie o byte, kde je vyše sto kilogramov zlata a kde nikdy neurobia policajnú raziu. Z času na čas sa dozvieme, že niekoho zatkli. Fakt, že vykonával úžeru už roky a zrazu mu na to prišli, však poukazuje na jediné – prestal sa deliť s policajtmi.
Dotyčného nahradí iný, poučený nástupca a úžera pokračuje ďalej. Nehovorím, že všetci v polícii, na prokuratúre a súdoch sú úplatní. No bez tých, čo im to tolerujú, by úžera nefungovala.
Aké sú úroky úžerníkov – koľko im platia obyvatelia osád?
V súčasnosti je mesačný úrok tridsať až šesťdesiat percent. Znamená to, že ak si niekto požičia sto eur, o mesiac musí vrátiť stotridsať až stošesťdesiat eur. Ostatných dvadsaťpäť rokov demokracie prinieslo progres aj v úžere.
Už sa nepožičiavajú iba peniaze, na pôžičku sú aj lieky, strava, cestovné. Úžerníci zoženú liek bez receptu a predajú ho so ziskom. Obyvatelia osád nikdy nesplatia svoje dlhy, ktoré dokonca dedia ich deti.
Hovoríte, že z úžery profitujú aj policajti. Ako to funguje v praxi?
Úžerníci si držia svoje územie, podobne ako drogová mafia. Každý má svoje vyhradené miesto, obete presne vedia, komu majú platiť. Peniaze, ktoré úžerníci získajú, rozdeľujú. A verte, nikto sa nikdy nesťažoval. Policajti dostávajú percentá, ktoré posúvajú ďalej. Oficiálne však nikto nič nevie a tvári sa, že sa ho to netýka. Omyl.
Čím „vydierajú“ úžerníci svoje obete, aby nedávali trestné oznámenia, nesťažovali sa, mlčali o úžere?
Bitkou. Tvrdou bitkou. A pocitom, že im nik nepomôže. Treba si uvedomiť, že títo ľudia sú od úžerníkov existenčne závislí. Bez ich povolenia si nekúpia ani rožok. A keď, tak v predajni, ktorú im odporučí úžerník. Obchod zvyčajne patrí jeho kamarátovi alebo priamo úžerníckej rodine. Dodal IVANO HRICZKO