Na školu A chodia rómske deti na školu B nerómske.Prečo je tomu tak ?

8. apríla 2023
S blížiacim sa Medzinárodným dňom Rómov a Rómok (8. apríl) už štandardne poukazujeme na pretrvávajúcu segregáciu rómskych detí vo vzdelávaní. Na Slovensku sú triedy a školy, do ktorých chodia len rómske alebo prevažne rómske deti. Väčšina rómskych detí chodí práve do takýchto tried a škôl. Toto odčleňovanie rómskych detí vo vzdelávaní od nerómskych predstavuje nezákonnú segregačnú prax, ktorú treba ukončiť. Zodpovednosť za desegregáciu nesie predovšetkým štát, jeho ministerstvá a obce.
Napriek tomu, že segregácia je nezákonná a porušuje medzinárodne ľudskoprávne záväzky, ako aj vnútroštátne právo Slovenska, pre väčšinu rómskych detí je každodennou realitou. Najvyšší súd Slovenskej republiky v prelomovom rozhodnutí o diskriminácii rómskych detí na ZŠ Podsadek v Starej Ľubovni vymedzil segregáciu ako zvláštnu formu diskriminácie spočívajúcej v systematickom oddeľovaní, ktorá bráni integrácii menšín a posilňuje stereotypy a rasizmus.  Informuje o tom pre PRESS.TV Crime Kamila Gunišová, Výskumníčka
Ak ste rodičom, resp. staráte sa o rómske dieťa/deti, ktoré chodí/chodia do triedy alebo školy s prevažne alebo výlučne rómskymi deťmi, prosím, podeľte sa s nami o svoje skúsenosti prostredníctvom nášho dotazníka. Nájdete ho v troch jazykových verziách (slovenčina, maďarčina, rómčina [v rozkliku pod english]). Ak poznáte osobu, ktorá má skúsenosť so segregáciou, prosím, dajte jej do pozornosti tento dotazník. Vopred ďakujeme.
Predstavme si dve školy, obe v rovnakom meste, vzdialené od seba len niekoľko stoviek metrov. Na školu A chodia len rómske deti, na školu B chodia nerómske deti a dve rómske deti, ktoré si to „zaslúžia“, „majú na to“. Nerómske obyvateľstvo mesta je prevažne presvedčené, že etnicky homogénna skladba detí na škole A vznikla „úplne prirodzene“ demografickým vývojom, rozdelením školských obvodov zriaďovateľom a/alebo možnosťou slobodného výberu školy. Niekde hlboko vo svojom vnútri (a možno ani nie tak hlboko) sú rovnako presvedčení a presvedčené o vlastnej nadradenosti, cítia sa lepší a lepšie a u(s)pokojuje ich pocit, že majú situáciu pod kontrolou.
Nerómky a Nerómovia majú tendenciu vnímať školu B ako tú dobrú, bezpečnú, kvalitnú, čistú, skrátka tú, kde sa majú učiť nerómske deti. A naopak, škola A je v ich ponímaní tá zlá, nebezpečná, špinavá, s nízkou kvalitou vzdelávania, a teda úplne prirodzene sa jej chcú vyhnúť.
Každý ďalší deň takéhoto rozdelenia detí do „zlej“ a „dobrej“ školy iba umocňuje zvnútornené predstavy Nerómov a Nerómok o sebe samých a o Rómoch a Rómkach, ako aj komfort zo segregácie. Paradoxne, k zvnútorneniu predstáv vyplývajúcich z patologického systému, v tomto prípade predstáv o vlastnej nedostatočnosti, a pociťovaniu určitého komfortu zo segregácie môže dochádzať aj na strane Rómov a Rómok. Prax ukazuje, že školy sú ideálnym priestorom na upevňovanie systémového rasizmu. Nerómovia a Nerómky tak môžu prežiť celý svoj život bez vytvárania akýchkoľvek funkčných väzieb s Rómami a Rómkami s pocitom, že tak je to správne a o nič tým neprichádzajú, ba naopak, získavajú.
Skúsenosť s desegregovaným vzdelávaním sa pritom preukázateľne priaznivo odráža v zlepšení mnohých socioekonomických ukazovateľov, ako sú napríklad vyššie dosiahnuté vzdelanie, vyššie zárobky, výrazné zníženie výskytu chudoby či zlepšené zdravie, aj na makroekonomických ukazovateľoch, akým je mnohými uznávaný rast HDP.
Pokračovanie v segregačnej praxi alebo pristúpenie k desegregácii ovplyvňuje to, ako vidíme náš svet, cez prizmu rasizmu alebo rovnosti. Zastavme sa a skúsme vystúpiť z tohto „predurčenia“. Či chceme žiť vo svete, kde sú privilegovaní a tí na okraji spoločnosti, alebo vo svete, z ktorého rôznorodosti benefituje celá spoločnosť. Život v rasistickom spoločenskom usporiadaní sme si nevybrali, ale bojovať za zmenu tohto usporiadania si vybrať môžeme. 

Bojovať proti rasizmu a segregácii môžete spolu s nami aj tak, že za symbolický dar získate tematickú pohľadnicu, ktorú môžete poslať mocným a vyzvať ich, aby konali antirasisticky. Získajte niekoľko takýchto pohľadníc už dnes a môžete ich posielať aj celý rok. Zároveň tým podporíte našu činnosť, ktorou sa zasadzujeme za rasovú spravodlivosť.
S pozdravom,

Kamila Gunišová, Výskumníčka

Zdroj:https://www.amnesty.sk/

Zdieľať

Facebook
Email
Twitter
LinkedIn
Facebook

Mohlo by vás zaujímať:

Reklama